Editoriál 2/2020

Nový rok pre mnohých znamená nové očakávania, výzvy, plány. Novú etapu života. Snažíme sa zbaviť niektorých návykov a žiť lepším životom. Starého človeka zanechať v predošlom roku a do toho nového vstúpiť aj s novým ja. Podobne ako v krste, ktorý predstavuje nový život s Kristom. Sme „ponáraní do Božieho sveta, do života v láske a radosti na celú večnosť“ (strany 10 – 11).

„Krstiť“ druhých môžeme aj v inom význame – svojou dobrotou, ale i hnevom. Neraz tak ponižovanie, neúctu či nedôstojné správanie pociťujú rôzne generácie – od detí až po najstarších. Digitálna doba priniesla mnohé výhody, ale i nástrahy.  Jednou z nich sú aj anonymní agresori vo virtuálnom svete, ktorých obeťami sú tí najzraniteľnejší. „Často šikanujú ľudia, ktorí boli možno sami v minulosti šikanovaní a takýmto spôsobom vlastne volajú o pomoc,“ vysvetľuje na stranách 12 – 13 psychologička Bibiana Filípková v téme o kyberšikane. 

Hoci je anonymný páchateľ v internetovom priestore ťažšie vystopovateľný, obeť sa identifikuje ľahšie. Náročnejšie je to pri starších ľuďoch, ktorí si ani neuvedomujú, že sú týraní. Senior linka pomáha tým, ktorým často ubližujú ich najbližší – vlastná rodina. Ročne sa na poradcov obracia viac ako 3 000 ľudí s psychickými, citovými i so zdravotnými problémami (strany 16 – 17). 

Choroby netrápia len staršiu generáciu. Taliansky chlapec Nicola Perin bojoval s leukémiou. Avšak pokorne a s úsmevom. Hovorieval, že „každý deň, do ktorého sa zobudíme, nie je naším právom, ale darom“ (strana 18). To môže byť príkladom aj pre nás. A nielen v tomto novom roku.