Editoriál 2/2026

Ak aj nejaký sneh napadne, hneď sa roztopí a na chodníkoch z toho vznikne akurát čľapkanica, od ktorej máme ofŕkané nohavice. Tie treba oprať, ak chceme ich vzhľad obnoviť.

Ako si však obnoviť svoju vieru? Ako v našom rozhovore (s. 4 – 5) podotýka kňaz Dušan Lukáč, potrebujeme k tomu impulz a túžbu nechať sa vystaviť Božiemu pôsobeniu. „Je to boj, lebo často si myslíme, že máme vieru vo svojich rukách,“ vraví.

Príležitosťou na  uvažovanie o vnútornej obnove bol jubilejný rok, ktorý sa pred pár dňami skončil. Nabádal nás uvedomiť si, že sme pútnici nádeje. Pre mňa uplynulý rok nebol práve ľahký. Diali sa okolo mňa veci, ktoré ma zaskočili a aj zasiahli.

Neraz som si tak spomenul na Jóba a povedal som si: Ako dobre, že ho vo Svätom písme máme... Úžasná postava! Keď mám pocit, že sa na mňa z každej strany valí čosi nedobré, Jób ma učí neklesať v nádeji. Hoci stráviť ťažšie veci niekedy nejde ľahko ani rýchlo. Aj to nás však obnovuje.

„Keď sme v nejakej emočnej tme, mali by sme prísť k Božiemu slovu,“ potvrdzuje ďalej v našom rozhovore kňaz Dušan Lukáč. Veď v Písme je toho oveľa viac, nielen Jób.

Vzorom vo viere nám môže byť aj svätý František. „On veril, že ak žijeme úprimne, každý z nás dostáva od Boha inšpiráciu,“ ponúka jeho odkaz provinciál františkánov Juraj Andrej Mihály (s. 3, 10).

Milí čitatelia, prajem nám všetkým, aby sme rokom 2026 kráčali obnovení vo viere. Nie v „cisárových nových šatách“, ale s tým, že „Krista sme si obliekli“. A aby sme tento odev nosili tak prirodzene, že po ňom zatúžia i tí ľudia okolo nás, ktorí ho v šatníku ešte nemajú.