Editoriál 22/2021

V ostatnom čase sa v spoločenskej komunikácii veľmi plytvá slovami „morálna autorita“ a „charizmatická osobnosť“. Koho si pod týmito slovami predstavíte vy? Celebritu z televíznej reality šou? Známych hercov, spevákov, moderátorov, umelcov, športovcov či politikov? Alebo niekoho úplne iného? Každý z nás by si mal v tomto smere urobiť vlastnú sebareflexiu.
Zuzana Artimová 01.06.2021
Editoriál 22/2021

Morálnou autoritou a charizmatickou osobnosťou by pre deti mali byť rodičia. Otec a mama. „Rodičmi sa nerodíme, ale učíme sa nimi byť,“ hovorí rodičovská poradkyňa Martina Vagačová, s ktorou sa Katolícke noviny rozprávali o úlohe rodiča v súčasnom svete (s. 25).

Príkladom krásneho vzťahu medzi mamou a dcérou sú Mária a Barborka Algayerové, ktoré malými skutkami lásky pomáhajú hladným deťom, pretože v nich vidia hladného Ježiša (s. 32). Aj tu však platí, že malé skutky konané s veľkou láskou naberajú na sile a nesú v sebe dobro, ktoré je väčšie ako celý svet.

My veriaci sa považujeme za Božie deti a hlavnou autoritou je pre nás Boh. Ale vážiť si, ctiť a rešpektovať by sme mali aj Ježišových služobníkov – kňazov. Práve oni by mali byť pre nás morálnou autoritou na našej duchovnej ceste pozemským životom.

Svoju cestu za kňazským povolaním a každodenný život v kňazstve nám priblížil jezuitský páter Ladislav Šofranko, hlohovecký dekan Jozef Schwarz, košický školský kaplán František Barna a nemocničný kaplán v Čadci Miloš Hlucháň (s. 12 – 13, 16 – 17).

Dojímavé svedectvo viery vydal svojím životom albánsky kardinál Ernest Simoni. Nad jeho príbehom zaslzil aj pápež František (s. 11). Verím, že dojme aj vás.