Editoriál 23/2022

Milí čitatelia, to najcennejšie, čo kresťan môže mať, je pokrm večného života – Eucharistia. Jej prijímaním prehlbujeme náš duchovný rast a stávame sa účastnými autentickej lásky Boha k nám. Vďakou Cirkvi za Eucharistiu je zavedenie sviatku Božieho tela. Zaslúžila sa oň svätá Juliana z Lutychu (1192 – 1258). O jej snahách a ešte viac o historickom kontexte ustanovenia sviatku Kristovho tela a krvi sa dozviete z článku na stranách 3 a 8.
Miroslava Gromanová 07.06.2022
Editoriál 23/2022

V rozhovore (s. 4 – 5) Matúš Milan Kováč vysvetľuje, že Ježiš chce byť naším priateľom, ale ak ho nebudeme prijímať v Eucharistii, naše priateľstvo s ním stroskotá. Mali by sme mať preto na pamäti, že Božie telo je prameňom a vrcholom celého kresťanského života.

Úctu k Eucharistii vyjadrujeme aj radostnými procesiami s Oltárnou sviatosťou. V Cirkvi majú dávnu tradíciu a vo farnosti sú znakom aktívneho života spoločenstva. To platí aj pre farnosť Abrahám, ktorú sme navštívili a pozývame vás do nej prostredníctvom reportáže (s. 6 – 7).

Ústredným bodom kresťanstva je živý Boh, musíme ho ustavične hľadať a prijímať. To je jedna z myšlienok, ktoré v Duchovnej obnove ponúkame prostredníctvom zamyslenia nitrianskeho farára Pavla Zahatlana (s. 12 – 13).

Každý z nás občas potrebuje zázrak. Boh vidí našu slabosť a podopiera ju aj javmi vedecky síce nevysvetliteľnými, ale vieru posilňujúcimi (s. 14 – 15).

V tomto čísle Katolíckych novín odpovedáme aj na vašu otázku o prijímaní Eucharistie do rúk. Z historického kontextu sa podnetu venuje odborník na liturgiku Vladimír Kiš (s. 20).