Editoriál 24/2019

Ktovie, koľko kňazov mi už zachránilo život – a to nielen večný. Ako často mi práve slová či svedectvo kňaza vrátili chuť a motiváciu, nádej a radosť, pokoj. Azda až vo večnosti naplno pochopíme význam každej svätej spovede, duchovného rozhovoru, homílie. Už tu na zemi však mnohí z nás cítia, že prítomnosť kňazov skvalitňuje život – a často nielen duchovný.
Mária Bilá 11.06.2019
Editoriál 24/2019

   
V tomto týždni, keď si mnohí pripomenú a iní zažijú svoju kňazskú vysviacku, je azda dobrá príležitosť spomenúť si na všetkých kňazov, ktorí zasiahli do nášho života.

Možno nie všetci boli podľa našich predstáv, možno nás niektorí zranili či sklamali, ale verím, že väčšina sme zažili najmä takých, o ktorých si Boh s otcovskou hrdosťou vraví „hľa, môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho“ (Iz 42, 1).

Zaujímavých kňazov vám predstavujeme aj v tomto čísle. S dvomi z nich som mala možnosť hovoriť osobne; jeden stojí na prahu kňazskej služby, druhý je etablovaným biblistom.

Pri komparovaní dojmov z nich mi hneď napadlo, že „dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12, 4). Obaja, každý vlastným spôsobom, odrážali prítomnosť Boha. Jozef Jančovič zanietene pracuje so Slovom, ktoré sa snaží popularizovať (s. 10 – 11), Róbert Holečka zažil tri transplantácie, svoju chorobu však prijal ako možnosť svedčiť o Bohu (s. 16 – 17).

O tom, že „duchovne výpovedný život kňaza dokáže pozitívne ovplyvniť veriaceho aj pri odchode kňaza do večnosti“, svedčí náš čitateľ (s. 15). Aj jeho slová potvrdzujú, aký veľký a neraz nečakaný vplyv na nás kňazi môžu mať.