Editoriál 25/2020

Pýtajú sa, prečo Boh dopustil všetko to utrpenie. Biblista Pavel Vilhan ponúka niekoľko odpovedí, ktoré nám na súčasné dianie dáva Sväté písmo (s. 12 – 13).

S prežívaním viery v čase epidémie súvisí aj otázka dišpenzu od povinnej účasti na svätej omši v nedeľu a vo sviatok. Jeden z našich čitateľov sa pýta, či to nie je zľahčovanie. Cirkevný právnik Ján Duda vysvetľuje, že dišpenz je skôr zmierenie tvrdosti zákona a treba ho vnímať ako pastoračné i duchovné dobro (s. 14).

Dnešným svetom však nehýbe iba koronavírus. Stále aktuálna je aj migračná kríza. S ňou sa spája možno ešte viac otáznikov. V Turecku sú až štyri milióny utečencov. Ako dobrovoľník medzi nimi slúži Martin Pavelka, ktorý v rubrike Misie približuje, čo týchto ľudí trápi a aká je ich skutočná situácia (s. 32).

Aj samotná Cirkev si musí klásť otázky. Najmä čo sa týka klesajúceho počtu kňazov i praktizujúcich veriacich v európskych krajinách. Slovenský kňaz Jozef Gumenický sa napríklad rozhodol, že svojou službou pomôže Českobudějovickej diecéze, poznamenanej veľkým nedostatkom duchovných pastierov. Spravuje desať kostolov, no do niektorých mu chodí iba jeden či dvaja ľudia (s. 10).

Potešujúce je, že u nás zatiaľ každý rok pribúdajú nové kňazské povolania (s. 1 a 2). I keď je ich v niektorých diecézach pomenej, ako tam boli zvyknutí, treba Bohu ďakovať za každého nového pastiera.