Editoriál 25/2022
Začiatkom júla zakaždým obdivujem pútnikov, ktorí idú – nech je akékoľvek počasie – na Mariánsku horu v Levoči. V septembri mi naskakujú zimomriavky z viery spievajúcich krojovaných mladých ľudí, ktorí prichádzajú do Šaštína.
Predtým i potom sa však na Slovensku koná mnoho rôznych väčších či menších pútí, odpustov, hodových slávností. Do svetoznámych miest, ako je Svätá zem, Lurdy, Fatima, Rím, Santiago, Guadalupe a mnohé ďalšie, mieria milióny veriacich pútnikov i neveriacich turistov.
Prečo – to je príliš osobná otázka. No aj ateisti hovoria, že „tam niečo cítia“. Niečo, čo pretvára a natrvalo mení človeka – až do špiku kostí, až do hĺbky srdca, až na dno duše. Púť je obeta. No zároveň je to sila.
Fakt, že vás bolia nohy, že ste od hlavy po päty špinaví, spotení, zaprášení, občas hladní, smädní, nevyspatí, nebude trvať večnosť. Po dvoch rokoch korony nastal čas, aby sme v sebe znovu zobudili pútnika. I keby sme sa mali vybrať len na hody do susednej dediny.