Editoriál 25/2022

Púť nie je dovolenka, aj keď sa na ňu môžeme vybrať počas dovolenky. Púť je púť. Nie je to vylihovanie na pláži, čvachtanie v mori ani zábava v nočných baroch. Povrchný hľadač prázdninových dobrodružstiev bude na púti sklamaný. Lebo vybrať sa na púť je často veľká obeta. Niekoľko hodín, častejšie však viacero dní prežijete bez pohodlia a neraz si siahnete na dno fyzických síl. Ale tie duchovné vo vás raketovo rastú oboma smermi. Zapúšťajú korene a zároveň mieria do výšin. Váš morálny kompas sa zrazu nevychyľuje z trasy. Duch vás ťahá správnym smerom.
Zuzana Artimová 21.06.2022
Editoriál 25/2022

Začiatkom júla zakaždým obdivujem pútnikov, ktorí idú – nech je akékoľvek počasie – na Mariánsku horu v Levoči. V septembri mi naskakujú zimomriavky z viery spievajúcich krojovaných mladých ľudí, ktorí prichádzajú do Šaštína.

Predtým i potom sa však na Slovensku koná mnoho rôznych väčších či menších pútí, odpustov, hodových slávností. Do svetoznámych miest, ako je Svätá zem, Lurdy, Fatima, Rím, Santiago, Guadalupe a  mnohé ďalšie, mieria milióny veriacich pútnikov i neveriacich turistov.

Prečo – to je príliš osobná otázka. No aj ateisti hovoria, že „tam niečo cítia“. Niečo, čo pretvára a natrvalo mení človeka – až do špiku kostí, až do hĺbky srdca, až na dno duše. Púť je obeta. No zároveň je to sila.

Fakt, že vás bolia nohy, že ste od hlavy po päty špinaví, spotení, zaprášení, občas hladní, smädní, nevyspatí, nebude trvať večnosť. Po dvoch rokoch korony nastal čas, aby sme v sebe znovu zobudili pútnika. I keby sme sa mali vybrať len na hody do susednej dediny.