Editoriál 30/2026

Na Slovensku nevidia možnosť kvalitného vzdelania, zodpovedajúceho finančného ohodnotenia či lepšej životnej úrovne. A často je za tým aj politické smerovanie krajiny. Štatistiky ukazujú, že odliv mozgov nie je až taký drastický, ako sa niekedy prezentuje (s. 3, 10), no situáciu určite netreba zľahčovať.

S odlivom mladých má svoje skúsenosti aj Cirkev na Slovensku. Tiež musela a musí reagovať na to, že mladých a celkovo ľudí, ktorí aktívne žijú vieru, je pomenej. Snaží sa však hľadať riešenia. Pomôcť jej môže napríklad prieskum medzi mladými o tom, čo si myslia o Cirkvi a viere. 

Zistilo sa, že až pre 88 percent opýtaných má viera v živote dôležité miesto, no zároveň vyše 40 percent nepozná meno kňaza vo svojej farnosti. Na zdôvodnenie tejto disproporcie sa núkajú rôzne vysvetlenia, ale dôležité je, že existuje vôľa s tým niečo robiť.

Tajomník Rady KBS pre mládež a univerzity Matúš Reiner hovorí, že jednou z úloh je pretvárať Cirkev na miesto, kde človek chce patriť (s. 4 – 5).

K tomu, aby sa človek rozhodol, že chce patriť do určitej skupiny, ho môžu viesť aj vzory, ktoré sú jej tvárami. V Cirkvi máme mnohé vzory – či už je to Svätý Otec, nejaký biskup, ale aj obyčajný veriaci, ktorý svojím životom svedčí o Bohu.

Mnohých takých nájdeme aj medzi mladými a niektorí sú už aj na ceste k blahorečeniu (s. 16 – 17).

Verím, že vďaka ich príkladu, ale aj nášmu osobnému, sa Cirkev a aj Slovensko bude stále môcť tešiť z mnohých mladých vo svojich radoch.