Editoriál 33/2019

Mamihlapinatapei. Takto sa v provincii Tierra del Fuego pomenúva pohľad, ktorý si vymenia dvaja ľudia želajúci si, aby ten druhý inicioval niečo, po čom obaja túžia, ale ani jeden sa nevie odhodlať na prvý krok. 
Mária Bilá 13.08.2019
Editoriál 33/2019

Je veľa toho, čo dôverne poznáme, hoci to v našom jazyku nevieme jednoznačne a jednoslovne pomenovať.

Možno aj vás nadchýna komorebi (japonský výraz pre slnečné lúče prenikajúce listami stromov), máte občas verheult (tvár a oči červené od plaču, ako to nazývajú Nemci) alebo zvyk dakať (takto Rusi pomenovali situáciu, keď hovoríte na všetko áno).

Peter Hupka je očividne človek, ktorý žije hygge (Dáni tak hovoria o spokojnom, pohodovom životnom štýle). Na stránkach Katolíckych novín ho poznáte ako autora pútavých reportáží; teraz ho môžete spoznať ako letca na vetroňoch (s. 10 – 11).

Ktovie, či Alžbeta pred Máriinou návštevou zažila iktsuarpok (v inuitskej reči očakávanie, ktoré vás núti stále vykúkať, či už váš hosť ide). Akými slovami by svoje pocity zastrešila sama Panna Mária, nemusíme špekulovať; jej Magnifikat je krásnym vyznaním, ktorého praktizovanie ju postupne previedlo celým životom a priviedlo do neba. Možno pri čítaní duchovnej obnovy precítite, koľko radosti, dôvery a pokory musela v sebe táto žena mať (s. 8 – 9).  

Je však aj veľa toho, na pomenovanie čoho nám správne slová asi budú vždy chýbať.

Napríklad pocitov, ktoré má v sebe človek trpiaci posttraumatickou stresovou poruchou. Verím však, že pre mnohých môže byť oslobodzujúce už len zistenie, že v tom nie sú sami a že sa im dá pomôcť (s. 12 – 13).