Editoriál 33/2020

Pri sledovaní fotografií z výbuchom zničeného Bejrútu si spomínam na tieto miesta, ako vyzerali pred pár mesiacmi, keď sme tam boli v rámci púte Katolíckych novín. Libanonské hlavné mesto možno nepatrí k tým najkrajším na svete – teraz už vonkoncom nie –, má však svoju špecifickú atmosféru, ktorú vytvárajú mnohé kontrasty.
Ján Lauko 11.08.2020
Editoriál 33/2020

Napríklad kostol vedľa mešity či luxusné štvrte striedajúce sa s chudobnými ulicami. Výbuch však tieto rozdiely zničil.

V ťažkých časoch sa však výraznejšie ukázala aj jednota bejrútskeho obyvateľstva. I keď v meste žijú kresťania a tiež moslimovia, vzájomne sa tolerujú. Spolu sa dali do odstraňovania ruín, opravy poškodených budov a čistenia zaprášených ulíc.

Jednotu však určite neprežívajú so svojou vládou, ktorej už dlhé mesiace vyčítajú korupciu a neblahú ekonomickú situáciu. Ničivý výbuch bol akoby vyvrcholením napätia, ktoré vzplanulo v októbri minulého roka najväčšími protestmi od občianskej vojny.

Krajina cédrov bude potrebovať nielen materiálnu pomoc, ale aj veľa modlitieb, aby sa skonsolidovala. A prosiť o pomoc nebeských patrónov je zrejme dobrá cesta.

Svedčíme o tom aj my Slováci, ktorí máme zvláštnu úctu k Panne Márii, podobne ako Libanončania. Z histórie našej krajiny, ale i svojej osobnej, vieme, koľkokrát nám Božia Matka pomohla svojím orodovaním v náročných situáciách.

Aj teraz na slávnosť jej Nanebovzatia (s. 8 – 9) sa mnohí z nás vydajú na púte, aby sa Panne Márii poďakovali za vyprosené milosti a prosili o jej ochranu. Možno k našim prosbám skúsme pridať aj modlitbu za trpiacich v Bejrúte či na inom mieste, ktoré postihla katastrofa.