Editoriál 33/2024

Často myslím na túto anekdotku, keď sedím v  našom sade. Kochám sa pohľadom na krásne levandule, ruže, rebríčky, gladioly, ovoniavam šalvie i tymian a pochutnávam si na prvých plodoch hrušky a broskyne. No naša záhrada má aj druhú tvár – kopu buriny, bodliakov a kadejakých tráv a divých kvetov. Snažím sa ich mať rada.

Okrem toho, že mnohé z nich sú liečivé, jedlé a všestranne využiteľné, ako o nich rozpráva zanietená pestovateľka Katarína Künstler (s. 16 – 17), sú aj skrýšou pre zvieratá. A tak sú mojimi spoločníkmi ježkovia, zajace i celé srnčie stáda. A to je slovami pápeža Františka v encyklike Laudato si’ i kňaza Jozefa Kozáka (s. 3 a 8) skutočné Božie pohladenie a uistenie, že Boh je tu a nezabúda na nás. Ten, ktorý je krása sama, nemenná, stvoril premenlivú pozemskú krásu pre nás, aby sme vyznali: Aký si krásny, milý môj, Pane, aký pôvabný (porov. Pies 1, 16).

Ako na to, milí čitatelia? Skúste tento jednoduchý, ale účinný recept. Doprajte si chvíle kvalitného času (s. 25), posaďte sa do lúky, na balkón alebo hoc aj ku kvietku na okennom parapete a poďakujte v modlitbe Stvoriteľovi za krásu, ktorá vzišla z malého semienka (s. 6 – 7).