Editoriál 37/2022

Jednou z bolestí nášho národa, ktorú by mnohí radi vymazali z pamäti, bolo totalitné obdobie. Tisíce nevinných obetí v tom však neboli samy. Trpela s nimi Sedembolestná. Trpela aj s mnohými ženami: nielen prenasledovanými rehoľníčkami, ale aj obyčajnými manželkami, matkami, sestrami, dcérami, vnučkami.

Keď tieto ženy pri hrozných výsluchoch mučili, bili, kopali či topili – Sedembolestná trpela spolu s nimi. Keď im trhali vlasy a ničili zovňajšok, Sedembolestná ich prikrývala svojím nepoškvrneným ochranným plášťom.

Keď tehotná žena po zverskom vypočúvaní potratila, Sedembolestná brala do náručia ju i dieťa, ktorému sadistickí mučitelia zabránili narodiť sa a žiť. Nebolo to tak dávno. Preto sa netvárme, že je to minulosť, ktorá sa nemôže zopakovať a na ktorú treba zabudnúť. Nezabúdajme. Nezabúdajme ani na Sedembolestnú.

Je to Mama: naša, vaša, moja, tvoja. Každý si ju môže privlastniť, lebo zo svojej lásky a pomoci nikoho nevylučuje. Neexistuje bolesť, ktorú by nepochopila. Ani trápenie, pri ktorom by sa od nás odvrátila.

Ona je tu. Vždy pripravená pomôcť, potešiť, objať, prihovoriť sa za nás u Syna. Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás.