Editoriál 38/2019

Keď minulý týždeň vtrhla do redakcie kolegyňa z grafického oddelenia so slzami v očiach a s hromadou dobrôt v rukách, v prvej chvíli nik nevedel, čo sa deje.
Mária Bilá 17.09.2019
Editoriál 38/2019

Rýchlo to uhádol kolega Peter Slovák (otec dvoch dcérok – spolu so štvornásobným otcom Ľudovítom Malíkom, jedným z tých, čo kolektív najviac zásobujú príhodami z rodinného života).

Zo Zuzky sa prvýkrát stala babka. Jej radosť sa preniesla na všetkých okolo; gratulácie, zvedavé otázky, nadšenie z toho, že sa narodila nová bytosť. Hoci dievčatko ešte len prišlo na svet, už ho začalo ovplyvňovať. 

Nie všetky deti majú šťastie byť milované a prijaté ako malá Lucia. V roku 2018 bolo u nás podľa Národného centra zdravotníckych informácií nahlásených 7 350 umelých potratov. 

Ak nevieme ako dar vnímať deti, ťažko zaň budeme považovať život starých, chorých, postihnutých. Starať sa trebárs o človeka s Alzhaimerom je určite výzva, nielen pri tejto chorobe by sme však mali pamätať, že sa to môže stať každému (s. 12 – 13).

Právo na život a na jeho dôstojný priebeh až po prirodzenú smrť je teda už z len čisto pragmatického hľadiska v záujme všetkých. 

Prijať (ďalšie) dieťa, starať sa o chorého či postihnutého – to je možno príliš veľký zásah do pohodlia a rozpočtu, vzorom však pre nás môžu byť napríklad obyvatelia Madagaskaru, o ktorých Jaroslav Jaššo CM (svedok pápežovej návštevy v danej zemi) vyhlásil:

„Sú pre nás príkladom, že aj vo veľkej materiálnej skromnosti sa dá žiť šťastne a prežiť hodnotný život, ktorý sa nemá zakladať na materiálnom bohatstve, ale na láske, odpúšťaní, solidarite, dobroprajnosti a vzájomnej pomoci“ (s. 17).