Editoriál 38/2020

Nemám na mysli to, že dlhé týždne sme nemohli chodiť do kostola. Skôr premýšľam nad tým, či na nové okolnosti dokážeme reagovať ako Ježišovi nasledovníci. K tomuto uvažovaniu ma priviedli slová pápeža Františka, ktorý v katechéze na generálnej audiencii (prečítate si ju na strane 7) pripomenul, že kresťanská odpoveď na pandémiu a následné spoločensko-ekonomické krízy sa zakladá na láske.

„Boh nás miluje bezpodmienečne, a keď túto Božiu lásku prijímame, potom môžeme odpovedať podobným spôsobom. Milujem nielen toho, kto miluje mňa, a moju rodinu, ale milujem aj tých, ktorí ma nemilujú; i tých, pre ktorých trpím a ktorých pokladám za nepriateľov.“

Pápež František poznamenal, že zaujať tento postoj nie je jednoduché, no je to Ježišov postoj. Lásku by sme nemali obmedziť iba na svoju rodinu, ale s otvoreným a chápavým srdcom pristupovať aj k tým, ktorí nás zvlášť v dobe koronakrízy iritujú. Ak máme problém s hygienikmi a ich nariadeniami, skúsme sa vcítiť do ich kože a pouvažovať, prečo vyžadujú tieto opatrenia. Alebo ak vidíme niekoho bez rúška tam, kde by ho mal mať na tvári, neokrikujme ho, ale ho s pokojom poprosme, aby bol zodpovedný za seba i druhých.

Kde na to všetko máme ako kresťania brať duchovnú silu? Obráťme sa napríklad na našu patrónku, Sedembolestnú Pannu Máriu (s. 8 – 9). Veď Slováci vďaka jej pomoci zvládli už mnohé skúšky. Prečo by koronakríza mala byť výnimkou?