Editoriál 38/2025

O pár dní nato protipól. Čakajúc na zastávke na autobus, prihovorila som sa staršej panej, ktorá zmätene sledovala prichádzajúce spoje a vylepený cestovný poriadok. Žiaľ, autobus jej ušiel pred nosom. Viackrát sa ma opýtala, kedy pôjde ďalší. „Viete, nemám telefón ani hodinky, nikdy som necestovala odtiaľto. Navyše mám sklerózu,“ zverila sa. Zamrzelo ma to a celú cestu domov som dumala, čo ak sa raz ja ocitnem v takejto bezútešnej situácii. Nájde sa vtedy niekto?

Mať úctu k životu, najväčšiemu Božiemu daru, je komplexná téma. Potraty a eutanázia sú krajné situácie, ale čo medzitým? „Požiadavka na ochranu života sa vzťahuje aj na jeho aktívnu časť“ (s. 3).

Lekár Stanislav Janota, ktorý sa dlhodobo venuje demografii, hovorí, že pokles plodnosti trvá už vyše sto rokov. Treba si uvedomiť, že dieťa je najdôležitejšia investícia. „A deti musia byť vychovávané k úcte k životu a k rodičom a musia v tom cítiť aj povinnosť starať sa o starých, chorých a bezvládnych“ (s. 4 – 5).

Úcta k životu ide ruka v ruke so zodpovednosťou. „Vedecké poznatky nás informujú aj o tom, čo životu prospieva, čo mu škodí a čo ho ničí. To, čo je poznané ako dobré, zaväzuje človeka vo svedomí,“ vysvetľuje odborník na bioetiku Ján Ďačok, SJ (s. 10).

Ja milujem život je v preklade mám úctu k životu, svojmu i ostatných, a nesiem zaň zodpovednosť s pohľadom upretým na život večný.