Editoriál 38/2026

Bola nedeľa, amfiteáter preplnený nie iba návštevníkmi festivalu, ale v hojnom počte aj ľuďmi z farnosti. A do toho úmorná horúčava na priamom slnku – áno, už aj na Orave. 

„Keď pôjdu všetci ľudia, to sa nám svätá omša v tomto teple ešte riadne natiahne,“ bola moja prvá myšlienka. Okamžite som ju poslal kadeľahšie.

Na opak, premohol ma úžas nad tým, že ľudskosť sa ukrýva v jednoduchých gestách. Jednoduché pozvanie. Ale s akým silným odkazom!

Cirkev je tu aj pre vás, ktorí nateraz nie ste v stave posväcujúcej milosti. A je tu aj pre vás, ktorým životné okolnosti nedovoľujú prijímať Eucharistiu. Sme všetci spolu na jednej ceste. V tomto prípade v jednom rade.  

O tom, aké sú takéto gestá prijatia pre nich dôležité, hovoria v téme aktuálneho vydania KN (s. 3) aj rozvedení katolíci, ktorých sprevádza kňaz Matej Trizuliak. 

„Rozvedený neprestáva byť členom Cirkvi,“ dupľuje v rozhovore (s. 4 – 5) cirkevný právnik Radoslav Šaškovič a vysvetľuje, že rozvod nemusí ukončiť život človeka s Bohom ani jeho miesto v Cirkvi. Bez toho, aby sa popierala pravda o jeho situácii. 

Rozvodovosť na Slovensku stúpa. Zvlášť bolestivé sú prípady, keď dosahy nesú deti. O tom, ako im pomôcť vyrovnať sa s tým, že otec a mama už nebudú žiť spolu, hovorí psychologička Oľga Filipa Ondrejková (s. 18).