Editoriál 39/2020

Koľkí z nás si s láskou spomínajú na svojho prvého pána učiteľa či obľúbenú pani učiteľku? Takým človekom a učiteľom srdcom i dušou bol storočný oslávenec a organista Fridrich Kolarovič (s. 10 - 11), ktorý v každom dieťati videl niečo dobré.

Získavanie nových poznatkov však dostáva pridanú hodnotu a duchovný rozmer, ak vzdelávanie zastrešuje katolícka inštitúcia. Takou je aj Katolícka univerzita v Ružomberku. Jej rektor Jaroslav Demko na stranách 16 – 17 približuje fungovanie takejto inštitúcie a výzvy, ktorým čelí do budúcnosti, aj v súvislosti s aktuálnou pandémiou koronavírusu.

Ako sa však medzi ľuďmi hovorí, škola nie je všetko. Musíme sa vzdelávať a uvádzať do praxe najmä učenie Cirkvi o láske k blížnym a trpiacim. Svoje o tom vedia aj vo farnosti Oravské Veselé (s. 12 – 13), kde toto učenie žijú naplno a bez rozdielu veku sa zúčastňujú na aktívnom živote farského spoločenstva a pomáhajú tým, ktorí to potrebujú.

Tejto témy sa dotkol aj Anton Fabian v rámci duchovnej obnovy (s. 8 – 9) pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov. Hoci postoje ľudí k tejto pálčivej otázke sa rôznia, majme na pamäti slová pápeža Františka:

„V ich tvárach máme spoznať tvár Krista, ktorý na nás prosebne nalieha. Ak ho spoznáme, budeme mu môcť poďakovať za to, že sme ho mohli stretnúť, milovať a slúžiť mu.“