Editoriál 39/2026

Témou integrácie sa zaoberáme pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov, ktorý v Cirkvi slávime v poslednú septembrovú nedeľu.

No tieto slová nemusia mať spätosť iba s integráciou ľudí z iných krajín. Sú to veľmi podobné slová, aké adresoval biskup František Trstenský veriacim v petržalskom Kostole Svätej rodiny, do ktorého zavítal spolu s pútnikmi Spišskej diecézy pred Národným pochodom za život: „Ježišova Cirkev nie je spoločenstvo, ktoré čaká, ale spoločenstvo, ktoré je otvorené a pozýva.“

A pozýva všetkých – i tých, ktorí Cirkev nepoznajú, majú na ňu iba zlé slovo, prípadne sa v nej sklamali. Ako Ježišovi nasledovníci sme povolaní aj týchto ľudí pozývať do Cirkvi, a to svedectvom otvoreného láskavého srdca.

Potešilo ma, že výzva na otvorené láskavé srdce zaznela aj na Národnom pochode za život, kde sa popri úcte k nenarodenému životu apelovalo i na to, aby sme si všímali ľudí na okraji spoločnosti; ľudí, ktorí trpia vojnou; dokonca ľudí, ktorí majú odlišný názor. 

Otvorené láskavé srdce sme pocítili aj my na našom tradičnom stretnutí s výhercami letnej detskej súťaže (s. 16 – 17).

Jednak zo strany saleziánov z petržalskej Mamateyky, ktorí nás prichýlili, ale aj zo strany šprintéra Janka Volka, ktorý si napriek povinnostiam našiel čas a stretol sa s detskými výhercami.

A tiež zo strany rodín, ktoré za nami na stretnutie merali cestu zo všetkých končín Slovenska. Ďakujeme vám.