Editoriál 4/2022

Sú skvelí a ja im tlieskam; teda, tlieskam Bohu za to, že ich stvoril, a za to, že ich obdaroval rehoľným povolaním.

Myslím na nich takmer každý deň, aj v modlitbách. Všetkých ľudí, ktorí sa rozhodli zasvätiť Bohu, si môžeme uctiť a venovať im aspoň malú myšlienku plus strelnú modlitbu počas sviatku Obetovania Pána, ktorý slávime 2. februára.

Pravdaže, tento sviatok má viacero inšpirujúcich duchovných rozmerov. Hromnice sa nám prihovárajú symbolikou svetla. Staručký Simeon prorocky nazval novonarodeného Mesiáša svetlo na osvietenie pohanov.

Preto sa už v starovekej kresťanskej liturgii v tento deň požehnávali sviece a konala sa procesia svetla (s. 12 – 13, 20). V roku 1997 Ján Pavol II. vyhlásil sviatok Obetovania Pána za Deň zasväteného života.

V tejto súvislosti KN navštívili sestry vincentky v Nitre, ktoré ďakujú za sto rokov provincie (s. 6 – 7), a prinášajú profil biskupa Vladimíra Feketeho, SDB, ktorý pôsobí v Azerbajdžane.

Pritom rodák z Chorvátskeho Grobu o duchovnom povolaní ako chlapec neuvažoval (s. 14 – 15). Povzbudzujúce slová nájdete v rozhovore so sestrou Felicitas Venglikovou s titulkom Nevesta musí byť podobná Ženíchovi (s. 4 – 5).

Do bodky a do písmena prežila život Pánovej nevesty sestra Ján Mária Sládkovičová (s. 32).