Editoriál 42/2018

Predposledná októbrová nedeľa je v Cirkvi známa ako Misijná nedeľa. Je to najväčšia akcia solidarity na svete, keďže sa do zbierky na misie zapájajú aj veriaci v tých najchudobnejších krajinách.
Ján Lauko 16.10.2018
Editoriál 42/2018

Na Slovensku sa budeme tento rok modliť za Etiópiu, ktorej môžeme malou finančnou podporou pomôcť z veľkej biedy (s. 32).

Misijná nedeľa je tiež príležitosťou zamyslieť sa nad službou misionárov, ktorí často prichádzajú na miesta, kde o Bohu viacerí nikdy nepočuli. A misionári neraz pri tejto službe riskujú svoj život.

Keď nad tým uvažujeme, uvedomíme si, že aj my, tu na Slovensku, sa pravidelne nachádzame na miestach, kde Boha nepoznajú. V škole, práci, autobuse, na pive s kamarátmi...

Všade tam sme pozvaní byť misionármi i my. Tiež môžeme riskovať, v našom prípade výsmech alebo opovrhnutie. Ani to by nás však nemalo odradiť, pokiaľ sme Bohu oddaní úplne, a nie iba na niekoľko percent, ako o tom hovoril pri svätorečení pápež František (s. 5).

A k čomu je to vlastne potrebné? Zoberme si napríklad Pannu Máriu, ktorú môžeme považovať za vôbec prvú misionárku. Jej „áno“ Bohu zmenilo nielen jej život, ale i život nás všetkých.

Jej „áno“ prinieslo vykúpenie (s. 8 – 9). Aj naše kresťanské svedectvo medzi ľuďmi, ktorí nepoznajú alebo odmietajú Boha, môže priniesť niekomu vykúpenie z prostredia temnoty hriechu.

Nevnucujme im teologické koncepty, ktoré často ani sami nechápeme. Podobne ako Panna Mária skúsme o Bohu svedčiť pokorou, slušnosťou, pochopením, radosťou a milosrdenstvom. To je naša misionárska výzva.