Editoriál 42/2024

Zostávam pokojný, hoci poradu už nestíham. Deň predtým som totiž absolvoval telefonát, ktorý zmenil môj postoj. K Misijnej nedeli som dostal úlohu urobiť do aktuálneho vydania KN rozhovor s Katarínou Pajerskou, ktorá našla svoje misie na Ukrajine. To jej som telefonoval. A keď som si vypočul, akým vojnovým hrôzam čelia tamojší obyvatelia, dve hodiny navyše vo vlaku sa mi javili ako malichernosť. V tom vlaku mám totiž teplo, svetlo a nestrachujem sa, či ho nezasiahne raketa.

„V trpiacich ľuďoch vidím trpiaceho Krista,“ vysvetľuje v rozhovore (s. 4 – 5) Katarína Pajerská, prečo napriek nebezpečenstvu vozí pomoc do vojnou postihnutých oblastí. Nie každý pociťuje také povolanie, ale všetci by sme mali napĺňať misijné povolanie kresťana v bežnom živote.

Ako na to sa pre KN zamýšľajú animátorky Združenia mariánskej mládeže (s. 3) i provinciál Tomáš Brezáni prostredníctvom svedectva života Janka Havlíka (s. 8).

Niečo prezrádzajú aj dvaja poľskí rehoľníci, ktorí našli pole pôsobnosti na Slovensku (s. 16 – 17). A že misie v Keni môžu vyústiť v svadbu, rozprávajú manželia Imrišekovci (s. 6 – 7). Milí čitatelia, misie zaváňajú diaľkami, ale sú i celkom blízko. Napríklad vnášať pokoj tam, kde panuje nervozita – hoci aj vo vlaku.