Editoriál 43/2018

To posledné, čo sa človek v živote naučí, je – čo dať na prvé miesto. Našťastie, nie u všetkých platí tento Pascalov postreh.
Mária Bilá 23.10.2018
Editoriál 43/2018

V Katolíckych novinách sa pravidelne snažíme informovať o ľuďoch, ktorí majú vo svojich prioritách jasno – a vďaka tomu môžu byť aj pre nás ostatných veľkou inšpiráciou, nádejou, povzbudením.

Životný príbeh 90-ročného pátra Alojza Pestúna by bol možno dobrým námetom na knihu; aj jedna strana prerozprávaného rozhovoru (s. 10) však azda stačí, aby postrehy, zážitky a entuziazmus tohto pátra zanechali v človeku silný dojem.

Zuzana Tkáčová má grant od NASA, študovala nanoedukáciu v USA a bionanotechnológie v Nemecku - a je učiteľkou na slovenskom cirkevnom gymnáziu. Inovatívny prístup k vzdelávaniu (napríklad chápanie procesu vyučovania ako tímovej práce či roly učiteľa ako konzultanta, poradcu) jej pomohol vyslúžiť si titul Učiteľka roka (s. 11).

Asi každá učiteľka by bola hrdá na študenta ako František Smolík. Mladý muž búra stereotypy o povrchnej a pasívnej mládeži – svoj čas a talent sa rozhodol obetovať ako dobrovoľník na Sibíri (s. 32).

Môže sa však stať, že zoči-voči toľkým pozitívnym príkladom človek o to intenzívnejšie vníma svoje vlastné limity, chyby, zlyhania. Stres, množstvo povinností, ohrozenie, napätie či frustrácia dokážu zamávať aj so silným jedincom, píše sa v úvode tematickej dvojstrany (s. 16 - 17), v ktorej Katolícke noviny hľadajú odpoveď na otázku, ako a prečo sa starať o svoje duševné zdravie. Ktovie, možno práve kvalitná psychohygiena je to, čo mnohým z nás chýba, aby na nás neplatil úvodný Pascalov výrok; aby sme vždy vedeli, koho či čo si dať na prvé miesto.