Editoriál 43/2024
Dobrá správa je, že podľa Transparency International sme sa tento rok v európskom rebríčku korupcie posunuli na 47. miesto – ešte pred tromi rokmi to bola 60. priečka. Obávam sa ale, že sa tento trend opäť zvráti, najmä čo sa týka súdnictva.
Malo by byť samozrejmé, že my kresťania sa s korupciou a úplatkárstvom nestotožňujeme, no najmä staršia generácia nevidí v dávaní darčekov – nie ako v poďakovaní, ale ako v „preddavku“ – nič zlé. Toto dedičstvo otcov si naozaj nemusíme zachovávať. Prečo neveríme, že bez úplatku, väčšieho či menšieho, to nepôjde?
Pri editovaní tohto čísla KN zameraného na korupciu ma oslovili mnohé myšlienky, napríklad tá, ktorú v rozhovore (s. 4 – 5) vyjadril podnikateľ Peter Halušťok: „Ak slúžim Bohu, viem v živote prijať jeho vôľu. Pri úplatku som však ochotný nahradiť Boží zásah peniazmi...“
Veľmi silné vyjadrenie toho, ako zabúdame, že Boh sa o nás stará oveľa viac než o poľné ľalie (Mt 6, 28 – 29), a preto sa ponáhľame zaistiť si to, čo chceme, krivou cestou. Lebo pre kresťana je podľa kňaza a cirkevného právnika Jána Dudu korupcia morálne zlo, porušenie spravodlivosti, zákona a ešte vytvára fikciu dobrého skutku. „Korupcia je ako hrdza, ktorá síce pomaly, ale postupne ničí a zožiera ľudské svedomie“ (s. 3).
Zbavme sa jej v malom, aby sme vedeli byť verní vo veľkom (Lk 16, 10).