Editoriál 43/2025

Pozorujem, že okrem kníh sú v kurze aj rôzne prednášky, konferencie, workshopy zamerané na sebarozvoj, sebapoznanie, sebarealizáciu.

Myslím, že samo osebe to nie je zlé. Ba priam je to biblické: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý“; a na inom mieste: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“. Problém je v tom, ako a akú „dokonalosť“ chceme dosiahnuť.

Kňaz Ján Viglaš hovorí (s. 4 – 5), že túžba stať sa božským ešte nie je zlá. „Tú vložil do srdca človeka sám Boh. Problém je, ak ju chceme realizovať vlastnými silami, nezávisle od Boha a niekedy aj otvorene odmietaním Boha.“ Varuje pred ezoterickými a okultnými praktikami. V hre totiž nie sú len peniaze, ale najmä duša človeka.

V jej hĺbke stále po niečom túžime. Hľadáme poznanie, šťastie, odpovede, a nenachádzame. Svätý Otec hovorí, že jediný živý a nevysychajúci prameň je vzkriesený Ježiš. „Čím viac zakúšame Božie tajomstvo, tým viac nás priťahuje“ (s. 13).

Skúsenosť s pascou ezoteriky, ale aj vnútornou slobodou v Bohu až po vysvätenie za kňaza mal Francúz Jean-Christophe Thibault, ktorého myšlienky spomíname v rubrike Téma (s. 3). Pochopil, že to najpodstatnejšie, od čoho nás chce svet odviesť, je láska. Keď teda budeme najbližšie konfrontovaní s ponukou sebarealizácie či sebapoznania, skúsme sa najprv zamyslieť nad sebadarovaním. Nezištná služba druhým je cesta k dokonalosti a k Bohu.