Editoriál 45/2025

V istom zmysle aj ja chodím s nálepkou – východniarka. Počúvam: „Joj, tí východniari.“ Alebo: „Tam u vás na východe také nemáte, čo?“

Sme malá krajina, a predsa stačí, že sa povie východ a západ, a už sme rozdelení do škatuliek. Aj keď mne niekto povie „východniarka“, považujem to za nálepku, pretože veľakrát je to myslené v nie dobrom zmysle slova. Áno, som východniarka, pretože odtiaľ pochádzam. Pre niektorých sú však východniari len akási skupina ľudí s divným prízvukom a nárečím. Často sme predmetom vtipov. Pre niekoho je východné Slovensko dokonca miesto, kde nič nie je. Ale ako my povieme – nie je, „bo tam už šicko porobene“.

V aktuálnom vydaní KN morálny teológ Matúš Sýkora hovorí (s. 4 – 5) o deštruktívnom vplyve nálepkovania na medziľudské a spoločenské vzťahy. „Nálepkovanie rozbíja spoločnosť, pretože fundamentálna nálepka, ktorá je prítomná v každom nálepkovaní, je ,my verzus oni‘.“

Nielen dnešná doba je bohatá na nálepky, ktoré označujú jednotlivcov i celé skupiny ľudí. O tom, k akým hrozným následkom škatuľkovanie už neraz viedlo v minulosti, nám porozprával český historik Marek Šmíd (s. 3, 10).

V čase, keď je svet rozdelený viac než kedykoľvek predtým, môže byť odmietnutie nálepkovania malý, no dôležitý krok k väčšiemu porozumeniu. Tam sa začína skutočná odvaha – v ochote vidieť človeka, nielen jeho nálepku.