Editoriál 46/2020

V ostatných týždňoch je čoraz ťažšie čítať správy, ktoré k nám prichádzajú zo sveta. Narážam na nedávne teroristické útoky vo francúzskom Nice a vo Viedni, ktoré otriasli spoločnosťou.
Lenka Vatrtová 10.11.2020
Editoriál 46/2020

Možno si mnohí z nás povzdychnú, že predsa už pandémia koronavírusu je dosť zlá, a teraz ešte aj toto. Pochmúrnej nálade nepomáha ani nepriaznivé počasie, jednoducho svet akoby zošedol a vymaniť sa z tejto atmosféry môže vyzerať ako nadľudský výkon.

Práve v týchto dňoch však máme šancu načerpať zo slov pápeža Františka, ktorý počas svätej omše na Spomienku na všetkých verných zosnulých na vatikánskom cintoríne Campo Santo Teutonico zdôraznil, že predsa máme kresťanskú nádej, ktorú nám dal sám Boh a ktorá má pre nás slúžiť ako kotva.

Nevzdávať sa, aj keď osobné či spoločenské okolnosti by nás najradšej stiahli na dno.

Svetielko nádeje a ľudskosti však ešte stále svieti. Svoje o tom vedia aj seniori v domovoch sociálnych služieb, ktorí v rámci iniciatívy Pošli dobro dostali listy od mladých ľudí z celého Slovenska (s. 19).

Lásku k blížnemu a pozitívny prístup k životu si vysoko cenil a v konkrétnych skutkoch praktizoval aj zosnulý spišský biskup Štefan Sečka. Na stranách 16 - 17 spomínajú jeho blízki spolupracovníci na pokoru a radosť, ktorú rozdával.

Je nesmierne dôležité, aby sme sa v tomto období, keď sa z televízie či internetu dozvedáme len minimum príjemných správ, obrnili nádejou. Božou nádejou, ktorá nás, ako hovorí Svätý Otec, „priťahuje a dáva nášmu životu zmysel“.