Editoriál 47/2020

Biskup Stanislav Stolárik sa na stranách 8 a 9 zamýšľa, či môžeme už tu na zemi vlastniť „občianstvo“ v Božom kráľovstve: „Závisí to od toho, či chceme dennodenne prijímať a uznávať Ježiša Krista ako Kráľa nášho srdca a celého nášho života, a tak sa mu klaňať vo vlastnom srdci i navonok.“

K Božiemu kráľovstvu sa približujeme i modlitbou – napríklad ruženca, ktorý podľa dominikána Filipa Pavla Ďubeka spája človeka s Bohom, ale aj ľudí navzájom (strana 14).

Ruženec mali v obľube mnohí svätci, medzi nimi i sv. Ján Pavol II. Práve jemu je zasvätená nenápadná vojenská letecká farnosť v Kuchyni, do ktorej sa bežný človek ľahko nedostane. O typickej farnosti sa hovoriť nedá, aj pri tých najväčších slávnostiach príde do kaplnky asi 40 ľudí, preto sa vojenský farár Slavko Ganaj môže svojim farníkom venovať hlbšie.

„Trebárs pri svätej spovedi počkám, vysvetlím, usmerním. Pri spovedaní vo veľkých farnostiach by sa mi to asi nepodarilo,“ hovorí s tým, že jeho úlohou tak ako každého iného kňaza je sprostredkovať ľuďom evanjelium, radostnú zvesť (strany 16 – 17).

Na ceste ku Kristovi je podstatný každý stupienok, ktorý nás k nemu približuje. Tak trochu sa to podobá na vysokohorský výstup. Aj tam je dôležitá cesta a spôsob, akým sa cieľ snažíme dosiahnuť. „A aby sme na tej ceste zostali ľuďmi s čistým štítom. Dôležité je nájsť radosť aj v tom, čo prináša utrpenie a stratu. Nie vrchol, ale cesta k nemu nás naučí veľa o živote, hodnotách aj o sebe samých,“ prízvukuje horský vodca Vlado Zboja na stranách 12 a 13.