Editoriál 47

My, realitou ufúľané popolušky, ktoré majú nádej, že aj v závere ich príbehu príde Kráľ, ktorý si nevšíma popol a špinu a poníženie; ale ktorý svoju vyvolenú odvedie do svojho kráľovstva.

Do Božieho kráľovstva.

Ježiš je vlastne veľký romantik.

Ako pravý zaľúbenec bol pre lásku ochotný riskovať všetko; vzdať sa majestátu, žiť v chudobe, vystaviť sa posmeškom a kritike, umrieť.

Ako veľmi nás dojímajú príbehy tých, čo za svoju lásku položili život.

Ako málo nás dojíma ten, ktorý to spravil pre nás.

Pre teba.

Za teba.

Možno jeho poslednou myšlienkou bolo, že mu za to stojíš.

Verím v Boha, ktorý sa zaľúbil do človeka.

Verím v Kráľa, ktorý chce každý ľudský príbeh premeniť na rozprávku.

Dokonca aj vtedy, ak by ten príbeh pripomínal skôr Fausta (s. 16 – 17).

Takého Boha sa oplatí poznať. Spoznať pravdu o ňom; spoznať Krista ako pravdu (s. 8 – 9).

Potom už nebudeme chcieť sedieť na dvoch stoličkách (s. 14).

Potom možno ľahšie pochopíme tých, ktorí ho tiež milovali viac ako vlastný život (s. 32).