Editoriál 48/2018

Začiatok Adventu sa spája s požehnaním adventných vencov a sviec, ktoré budeme postupne každú nedeľu zapaľovať, a tak ich spoločné svetlo bude rásť. Možno by sme si pritom mohli dať adventné predsavzatie, aby tak ako bude pribúdať svetlo na adventnom venci, priamo úmerne rástlo svetlo aj v nás.

Svetlo – ako veľmi ho potrebujeme – do duše, do srdca, myšlienok, slov, skutkov, citov i pocitov, pravdaže, najmä do našich medziľudských vzťahov i do vzťahu k sebe samým. Odpustiť sebe je možno ťažšie, ako odpustiť iným; vyrovnať sa vo svojom vnútri s bolesťou, so zranením, hoci len so zlým slovom, ktoré nám niekto uštedril - premyslene a možno len tak, aby reč nestála -, nieto s ublížením na zdraví či živote, je náročné a je to niečo, čo sami bez Božej milosti nedokážeme.

Máme však u Boha veľa orodovníkov, na ktorých sa môžeme konkrétne obracať, vrátane našej novej blahoslavenej Anny Kolesárovej. Preto vám vrelo odporúčam prečítať si prvý diel adventnej duchovnej obnovy (strany 8 – 9), ktorú tento rok pre nás i vás píše kňaz Pavol Hudák, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Okrem iného zdôrazňuje, že mladí ľudia (ale platí to aj pre vyššie vekové kategórie) by mali svoj vzťah založiť na čistote - len ona má totiž v Božích očiach neoceniteľnú hodnotu. Pravdaže, v žiadnom vzťahu by nemala chýbať láska, dôvera, úcta, rešpekt.

Nesmieme sa však toho báť, nemôžeme sa zľaknúť, utiecť a skryť sa; veď sám Pán Ježiš nás v Evanjeliu podľa Lukáša povzbudzuje slovami: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu“ (Lk 21, 28).