Editoriál 48/2022

Keď som bola školáčka, snívala som, že raz napíšem knihu. Myslela som si, že je to hračka. Teraz už viem, že je to naozaj umenie.

Monika Šimoničová 29.11.2022
Editoriál 48/2022

Na začiatku treba mať motív, potom trpezlivosť a ochotu prijať kritiku a niektoré kapitoly prepracovať. O pravdách ukrytých medzi riadkami sa dočítate v rozhovore s kňazom a spisovateľom v jednom Vladimírom Štefaničom (s. 4 – 5). R

ukopis následne smeruje do vydavateľskej dielne. Kým prejde celým výrobným kolotočom, uplynie niekedy mesiac-dva. No inokedy to môže trvať aj päť rokov. Na výrobe sa podieľa celý tím kreatívcov. Ako to funguje v najstaršom katolíckom vydavateľstve Spolok svätého Vojtecha, sa dozviete v reportáži na s. 6 – 7.

Knihy poputujú do políc. Niekedy pred nimi nehybne stojíme alebo naopak, presúvame sa krížom-krážom po obchode. Je ich totiž tak veľa, že ťažko zvoliť tú pravú. Pri výbere kníh trebárs aj ako vianočných darčekov sa môžete inšpirovať našimi anketovými respondentmi (s. 3 a 8).

O knihy, a nielen tie napísané, sa treba starať. Boh vydal „úžasnú knihu, ktorej písmená tvorí množstvo stvorení prítomných vo svete“. O zodpovednom prístupe k prostrediu vôkol nás píše kňaz Anton Adam v Duchovnej obnove (s. 12 – 13).

Schopnosť písať a čítať je vzácny Boží dar. Či už si zvolíme fantasy ságu, maturitnú klasiku alebo knihu kníh, rozvíjame nielen slovnú zásobu, ale i predstavivosť, ducha, celú svoju osobnosť (s. 20).

A v neposlednom rade v každodenných maličkostiach sa píše príbeh Božej lásky a starostlivosti. Ako hovorí Vladimír Štefanič, „zázrakov je pre každého dosť, len treba byť vnímavý“. Čítame tieto príbehy?