Editoriál 49/2020

Spolu s nimi sme niekoľko mesiacov všetci intenzívne prežívali radostné očakávanie, kým príde na svet „ten ich Boží darček“. Spolu s nimi sa z dievčatka tešíme a posielame im srdečné pozdravy.

Boží zázrak nového života je niečo, čo väčšinu ľudí neprestáva udivovať. Keď vidíme malé dieťatko, stávame sa z nejakého nevysvetliteľného dôvodu milšími, nežnejšími, príjemnejšími, citlivejšími. Škoda, že takí nie sme vždy.

Vstúpili sme do Adventu – obdobia, ktoré si žiada, aby sme sa stíšili; aby sme v sebe našli vnútorný pokoj, o ktorý množstvo ľudí tento rok pre pandémiu a všetko, čo s ňou súvisí, prišlo. Verme však, že toto nie je definitívny stav. Verme, že je tu niekto mocnejší, ako sú všetky pandémie sveta.

Pretože ak veríme, že pred vyše dvetisíc rokmi Boh prišiel na svet a že na Vianoce slávime Božie narodenie, môžeme sa oprieť o istotu istôt.

Verme, že budúcnosť sa niekde začať musí. Nová budúcnosť rodinky našich kolegov Lucky a Janka sa už začala s príchodom Hanky do ich života. Každý z nás však môže privítať vo svojom živote - rodine, práci, vzťahoch, radostiach, nadšeniach i starostiach, problémoch a ťažkostiach akéhokoľvek druhu – Božie Dieťa.

Ježiš je tu. Ako nevinný, bezbranný chlapček v betlehemských jasliach nám bude opäť po roku tak blízko, ako sa len dá. Ale len tak blízko, ako mu to dovolíme. Tak sa nebráňme, lebo Boží dotyk robí zázraky.