Editoriál 49/2025

Obzvlášť zimné rána bývajú pre mňa ťažké. Tma, svieža teplota, hmlisto a strašidelný zjav v zrkadle. Jáj, veď to som ja. Usmejem sa.
Monika Šimoničová 02.12.2025
Editoriál 49/2025

Vtedy si spomeniem na návštevu iluzória a zrkadlového labyrintu s myšlienkou: kiežby sa tak dala vybrať niektorá z tých „Moník“. Ale nedá sa. Našťastie, lebo Boh každého z nás stvoril úžasne originálne.

Prečo potom človek chce byť niekým iným? Lebo „si myslí, že čím bude krajší, dokonalejší a lepší, tým bude milovania hodnejší“, vysvetľuje v rozhovore salezián František Kubovič (s. 4 – 5). „Chceme dobre vyzerať, a tak zakrývame svoje slabosti, nedokonalosti.“

Prezliekame kabáty ako herci podľa roly, ktorú aktuálne potrebujeme odprezentovať. Napokon aj slovo pokrytec pochádza z latinského hypocrita, herec. Na pokrytectvo a príslovie „vodu káže, víno pije“ sme si akosi zvykli. Pápež František varoval, že je to duchovná schizofrénia, ale pri nasledovaní Pána je nevyhnutné neklamať ani seba, ani druhých. Biblista Lukáš Durkaj v rubrike Téma hovorí, že tu na zemi sme povolaní pravdu neustále objavovať (s. 3, 10).

V autentickosti a pravdivosti nás môžu inšpirovať aj klienti zo zariadenia sociálnych služieb ROSA, ktorých sme navštívili. Uvedomujú si svoje limity a tešia sa z úspechov i vzájomnej spolupráce (s. 6 – 7).

Milí čitatelia, už čoskoro očakávame Dieťa, ktoré k nám príde v  celej svojej nahej krehkosti. Prijmime Advent ako výzvu vydať sa k nemu a cestou poodhadzovať všetky svoje kabáty, aby sme na stretnutie pri jasliach prišli takí, akí sme. Prinesme len ten, ktorým ho prikryjeme.