Editoriál 5/2020

Na Kapitulskej ulici sídli viacero cirkevných inštitúcií vrátane Katolíckych novín. V posledných rokoch sa jej ráz výrazne zmenil. Väčšina budov, ktoré poznačil zub času a absencia starostlivosti v dobe komunistického vyvlastnenia, prešla rekonštrukciou a dnes vytvára nový kolorit najstaršej bratislavskej ulice. Čo všetko bolo spojené s obnovou Kapitulskej ulice, nám porozprával ekonóm Bratislavskej arcidiecézy Vendelín Pleva (s. 12).

Ako protipól k tejto téme pôsobí reportáž z okolia neslávne známej bytovky vo Vrakuni. Pri takzvanom Pentagone sa zhromažďujú bezdomovci, narkomani a prostitútky. Nemajú problém pichať si dávku na ulici ani za bieleho dňa. No i to sú ľudia a tiež si zaslúžia našu pozornosť.

Brat Márius Dismas a riaditeľ Domova svätého Jána z Boha Sven Šovčík chodia za nimi dobrovoľne, aby im poskytli základnú zdravotnú pomoc a priniesli aspoň trocha svetla do ich života v temnote (s. 16 – 17).

A tým svetlom je Kristus. I samotný názov reportáže kolegyne Márie Bilej Ježiš je tu aj pre narkomanov a prostitútky trefne pripomína, že by sme medzi nami a ľuďmi, ktorí nám hocakým spôsobom nevyhovujú, nemali vytvárať priepasti. Sú to tiež naši bratia a sestry v Ježišovi a v ich útrapách by sme na nich nemali zabúdať.

Možno nie je v našich možnostiach pomôcť im fyzicky, sprevádzať ich však môžeme aspoň v modlitbe. Tak ako myslíme na svojich drahých, keď prichádzame po Kapitulskej ulici do Katedrály sv. Martina.