Editoriál 5/2026

O jednej veci však niet pochýb – blahoslavená Sára zostala verná Bohu, viere a svojim rehoľným sľubom. Pritom si svoje duchovné povolanie veľmi tvrdo sama v sebe vybojovala (s. 12).

Sára patrí k mnohým Bohom osloveným, ktorí sa rozhodli pre zasvätený život. Pritom neopustili svet. Veď aj tí, ktorí žijú v kontemplatívnych reholiach, na nás svetských ľudí neprestávajú myslieť v modlitbách. Niektorí si boli istí svojím duchovným povolaním už v útlom veku, iní sa rozhodli dať sa takto do služby až oveľa neskôr. Pre Boha však čas neznamená nič, lebo iba on vie, prečo koho a kedy zavolá (s. 3, 10).

Každého človeka a  osobitne mladého veľmi inšpiruje príklad, ktorý vidí v kňazoch, rehoľníkoch a rehoľníčkach. Aj preto dodnes trvá sen, ktorý sa pred dvoma storočiami sníval deväťročnému Jánovi Boscovi. Vzorec svätosti podľa dona Bosca je veľmi jednoduchý: a + b – c (allegro + buono – cattivo; veselý plus dobrý mínus zlý). Aj preto si saleziánska rodina po celom svete vrátane Slovenska získava ďalšie „duše“ najmä nefalšovanou láskavosťou (s. 4 – 5).

Do dnešných dní trvá aj odkaz, ktorý svojím životom vryl do tohto sveta sv. František Assiský. Spiritualita, ktorá má už viac ako osemsto rokov, stále oslovuje, inšpiruje i provokuje. Radikálnosť Františkovej lásky k Bohu cítiť aj v jeho nasledovníkoch v bratislavskom kláštore (s. 6 – 7).

Bez nich by to boli iba prázdne múry