Editoriál 50/2020

Uvedomila som si, ako prvý sneh vytvára paralelu s naším životom. Zažijeme niečo pekné, nadchneme sa, sme úplne šťastní. No potom príde prekážka, problém, a my zrazu nevieme nájsť silu kráčať ďalej a celý svet pre nás akoby zosivel.

Rovnako je to aj s hriechom a so sviatosťou zmierenia. Po svätej spovedi sa väčšinou cítime úplne ľahkí, bremeno hriechov spadlo a my sme slobodní, začíname s čistým, nepopísaným papierom, bielym ako čerstvo napadnutý sneh.

No príde zlyhanie, nie sme takí silní, ako si myslíme, a znovu spadneme do čľapkanice a blata hriechov. A je po radosti a povznesenom pocite. Niekedy sa nám môže stať, že strácame motiváciu. Možno sa niekedy pýtate, aký má zmysel sviatosť zmierenia a dokedy bude Boh ochotný odpúšťať nám stále rovnaké hriechy.

O hriechoch proti Duchu Svätému a sviatosti zmierenia píše na strane 14 v rubrike Vaše otázniky Pavol Zahatlan. Upozorňuje, že najhoršie by bolo zostať vo väzení hriechu, ktoré sme si sami vytvorili, a nedúfať v Božie milosrdenstvo. Nabáda nás čerpať z Božích milostí, ktoré sa pri svätej spovedi lejú prúdom.

Najmä teraz v Adventnom období pred Vianocami, v čase očakávania narodenia Spasiteľa, je dôležité, aby sme si zachovali nádej a rozdávali ju ďalej. Pomôže nám k tomu aj vyznanie a oľutovanie hriechov.

Využime teda možnosť adventných týždňov, pristúpme k sviatosti zmierenia a vstúpme do Vianočného obdobia s dušou nepoznačenou hriechom, čistou ako sneh.