Editoriál 7/2021
Keď som bola trochu staršia, pôst pre mňa znamenal príležitosť niečo si dokázať. Dať si predsavzatie, horko-ťažko prežiť štyridsať dní a potom sa ostatným chváliť, aká som super, lebo som vydržala toľký čas bez kávy alebo prezerania sociálnych sietí.
Teraz som však pochopila, že Pôstne obdobie je o inom než o znaku popolcom na čele či chválení sa ostatným. Počas pôstu sa máme ešte aktívnejšie a intenzívnejšie pripravovať na najväčšie kresťanské sviatky – Veľkú noc.
Pripravovať sa modlitbou, čítaním Svätého písma, skutkami milosrdenstva, láskou k blížnemu. Aj predsavzatiami, samozrejme. Avšak tento rok tie svoje zameriam na prehĺbenie vzťahov u nás doma – napríklad premôcť vlastnú lenivosť, častejšie ďakovať alebo robiť prvý krok k uzmiereniu.
Počas sprísnenia opatrení a povinnej práce z domu, ktorá bude pravdepodobne ešte nejaký čas trvať, môže medzi členmi rodiny vzniknúť akási ponorka, čo je doslova živná pôda pre rôzne napätia, nedorozumenia a konflikty. Prežívať lockdown v takej atmosfére človeku na nálade nepridá.
Preto sa vráťme k Popolcovej strede a slovám, ktoré hovorí kňaz, keď nám na čelo dáva znak kríža: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ (Mk 1, 15). Ja by som k tomu dodala, že okrem týchto dvoch vecí je dôležité evanjelium aj žiť v každodennom živote. Počas tohto Pôstneho obdobia aj po jeho skončení.