Editoriál 7/2023

Niekedy jej ani my sami nedáme zažiariť, hoci sa nám žiadna katastrofa nedeje. Proste nemáme chuť radovať sa. Pamätám si, ako sa pri posledných majstrovstvách sveta v hokeji na Slovensku pýtal slovenský redaktor švédskych fanúšikov na ich dojmy z našej krajiny.

Chválili organizáciu podujatia, služby aj našu prírodu. Všimli si však tiež to, že Slováci chodia často so zvesenou hlavou a s pohľadom upretým do zeme. Keď už „chladní“ severania konštatujú, že nám chýba veselosť, je to na zamyslenie. Radosť by mala byť našou základnou výbavou.

A ako hovorí brat Filip Čierny (s. 8) aj reklamou na kresťanský spôsob života. Veď aj pápež František nazval jednu zo svojich encyklík Radosť evanjelia. Uznávam, že niekedy je ťažké radovať sa. Nemali by sme však na radosť rezignovať. Ani keď sa nám nedarí, ani keď nás obklopuje smútok.

Radosť nám totiž dáva nádej. A bez nádeje sa žiť nedá. Pekne o tom hovorí herec Stanislav Štepka (s. 4 – 5). Nakoniec, keďže je toto vydanie KN zamerané na radosť, pridávam aj vtip, ktorý ma naposledy celkom pobavil.

Revízor si v autobuse pýta lístok od staršieho pána. Keď mu ho podá, revízor sa na neho začudovane pozrie a opýta sa: „Prečo máte detský lístok?“ A  pán odpovie: „Lebo som dieťa Božie.“ Prajem čo najviac veselých dní a príjemné čítanie.