Editoriál 7/2025

A to nielen v zásadnej otázke, ktorú v dejinách Cirkvi a cirkví riešilo a ešte stále rieši obrazoborectvo (s. 10), teda či vôbec zobrazovať Boha a veci duchovné, ale aj v odpovediach na ďalšie otázky, z ktorých najzákladnejšia je – ako?

V bývalom socialistickom sektore máme v odpovedi na túto otázku niekoľko desaťročí prázdna rovnako ako niekoľko desaťročí chaotického vývoja preto, že prirodzený vývoj (v súlade s kresťanským umením Západu) bol pretrhnutý a nadviazanie vždy so sebou prináša uzly a zádrhy.

Cirkevní predstavitelia, odborníci (kunsthistorici, architekti), umelci i samotní veriaci, všetci majú na vec svoj názor a tieto skupiny sa ťažko zhodnú nielen medzi sebou, ale aj ich členovia navzájom. Preto odpoveď na otázku, aké má byť súčasné kresťanské umenie, stále nemá konkrétne základy.

V tomto vydaní Katolíckych novín sa nad tým zamýšľame s historikom a  teoretikom umenia Miroslavom Haľákom (s. 4 – 5) a  s  kresťanským výtvarníkom Cyrilom Uhnákom (s. 3).

Keďže jedna z dôležitých otázok je aj to, či je umelec tvoriaci pre sakrálny priestor príkladom viery, pozreli sme sa na kauzu Marka Ivana Rupnika, slovinského výtvarníka a kňaza (s. 6 – 7).

A po pozitívny príklad novodobej obnovy starého sme si zašli do Liptovského Jána. Kostol sv. Jána Krstiteľa odhaľuje mnohé umelecké poklady a jeho citlivá obnova si vyslúžila prestížne ocenenia (s. 14 – 15).