Editoriál 8/2020

Primát rímskeho biskupa nespochybňuje hádam žiaden katolík – o Petrovej katedre (tej skutočnej i symbolickej) pútavo píše biskup Viliam Judák (strany 8 – 9).

Do Ríma sa môžeme vybrať i v rozhovore s profesorkou Emíliou Hrabovec, ktorá  nám priblíži dlhoočakávané otvorenie archívnej dokumentácie z obdobia pontifikátu Pia XII.

Ako však pripomína: „Ten, kto si predstavuje, že 2. marca príde do archívu a hneď tam objaví dokumenty, o ktorých sa na druhý deň svetová tlač rozpíše palcovými titulkami, sa veľmi mýli. A keby sa náhodou nejaký podobný poblúdenec našiel a chcel svetu podsunúť nejakú rýchlopečenú senzáciu, tak mu neslobodno dôverovať, pretože sa za ňou bude s najväčšou pravdepodobnosťou skrývať alebo túžba po rýchlej sláve, alebo politicko-ideologická manipulácia“ (strany 16 – 17). 

„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi“ (Mt 22, 21) – v zmysle tohto hesla sa zrejme viacerí pripravujú na blížiace sa voľby. Sofistikovaný rozhovor Jána Lauka s politickým analytikom Jánom Beránkom nediktuje koho (ne)voliť, skôr ako (ne)voliť (strany 12 - 13). 

Zvoliť si politickú stranu je pomerne ľahké; životné výzvy napríklad v podobe vážnej choroby si nevyberáme, stále si však môžeme zvoliť svoj postoj k nim.

Napríklad ako Špačekovci. Príklad krásnej rodiny, kde na prvom mieste je Boh a následne manželia pre seba navzájom – a kde to len tak kypí láskou, úctou a radosťou zo života napriek tomu, že mladá Jana už druhýkrát prekonala rakovinu (strany 10 – 11).