Editoriál 9/2021

„Aha, mama, tam predávajú hamburger!“ neskrýval nadšenie v hlase chlapček. „Aký hamburger?! Tam robia koronu!“ znela matkina odpoveď.
Zuzana Artimová 02.03.2021
Editoriál 9/2021

Tento dialóg som si vypočula, keď som v centre Bratislavy stála počas uplynulého víkendu v rade na test na COVID-19. Tí, čo sme rozhovor zachytili, sme sa aj usmiali. Vďaka Bohu, že sme sa napriek rok prežívanej dramatickej koronakrízovej situácii nezabudli smiať.

Znie to neuveriteľne, ale koronavírus už rok ovplyvňuje náš život. Je to intenzívna skúška pre nás všetkých. Keď sa obzriem do minulosti, teda do marca 2020, zdá sa mi, akoby to bolo iba pred pár týždňami. Zreteľne si vybavujem obrovskú vlnu najrôznejších emócií, ktoré vtedy prepukli. U jednotlivcov i v spoločnosti.

COVID-19 azda každému z nás z minúty na minútu zmenil život. Niektorým možno iba v niečom, mnohým však úplne. Veľa ľudí nákaze podľahlo. A denne sledujeme počet nových obetí.

Situácia, akú sme nezažili, však odhalila a naďalej odhaľuje to najlepšie, čo je v človeku, ale, žiaľ, aj to zlé. Prejavujú sa nepríjemné negatívne vlastnosti, a to v takej miere, až často žasneme, kde sa to v tom človeku/v tých ľuďoch berie.

Rob toľko dobra, koľko len môžeš, ale tak ticho, ako len môžeš – povedal kedysi anglický spisovateľ Charles Dickens. Táto veta nám môže byť majákom nielen počas koronakrízy či aktuálneho Pôstneho obdobia.

Je to veta, ktorá nás môže viesť celý život. Len ju musíme uviesť aj do svojej osobnej praxe.