Editoriál 9/2023

Milí čitatelia, v súvislosti s témou tohto čísla KN vám porozprávam príbeh jedného, mne dosť blízkeho, človeka. V dvanástich rokoch mu ktosi nechtiac spôsobil fyzické zranenie s viditeľnými následkami. Najhlbšie však zrejme bolo jeho vnútorné zranenie. Veľmi rýchlo prepadol prvej závislosti. Začal fajčiť, a to čoraz viac, až si napokon zapaľoval jednu cigaretu od druhej. Keď mu na pľúcnom povedali, že má nález a môže zomrieť, v tú sekundu prestal po dvadsiatich rokoch fajčiť a uzdravil sa.
Milada Čechová 28.02.2023
Editoriál 9/2023

Lenže závislosť je psychická a často, žiaľ, aj vrodená záležitosť. Takže on ako „učebnicový príklad“ presedlal na inú závislosť – alkohol. Opäť roky pil, až napokon prestal do seba liať jedine vtedy, keď odpadol.

Rodina ho doslova odvliekla na liečenie, kde ho ani nechceli prijať, lebo vraj má pečeň v takom stave, že im tam zomrie. Ale prijali ho, prestal piť a pečeň sa mu tak zázračne vyliečila, že ani lekári nechceli veriť.

Dodnes abstinuje, ale uhádli ste, presedlal na niečo ďalšie, na jedlo. Je už na dôchodku, peňazí nemá veľa, no stále má na rožky, a tak si celý deň robí jednohubky a prekladá ich sladkým. Momentálne sa dopracoval na 145 kíl a lekári mu opäť hrozia smrťou.

Tento človek sa má natoľko rád, že vždy utečie hrobárovi z lopaty. Ale nie dosť nato, aby pochoval svoju závislosť vyhľadaním a vyťatím jej koreňa. Žasnem, akú milosrdnú lásku má k nemu Boh.

Zrejme aj preto, že pozná hĺbku jeho prvotného zranenia z detstva. Prosme so súcitom za ľudí, ktorí podľahli závislosti, nesúďme ich, či už sú na ulici, alebo u nás doma, a nájdime odvahu pomôcť im, koľko môžeme, k novému životu.