Editoriál 9/2025

Vygenerovaný obsah bol síce zaujímavý i  inšpiratívny, chýbal mi však ľudský aspekt. Pri rodinných kvízoch, ktoré sme si sami vymýšľali, sme sa oveľa viac nasmiali ako pri tých „umelých“. Rovnako som sa o (ne)osobnosti presvedčila v malom experimente, pozrite si odpovede AI a odpovede nášho šéfredaktora (s. 10).

Viem, že AI bude čím ďalej, tým viac súčasťou našich každodenných životov. Mladí s ňou pracujú automaticky, prirodzene, ako sme videli u košických gymnazistov, ktorí sa učia používať ju etickým spôsobom (s. 6 – 7).

„Po stránke práce s informáciami je nielen dobrá, ale omnoho lepšia ako človek,“ hovorí vysokoškolský pedagóg Radovan Šoltés a jedným dychom dodáva, že nedokáže cítiť ani nahradiť ľudskú blízkosť (s. 4 – 5). Rovnako ako on aj IT novinár Ondrej Macko (s. 3) či vatikánska nóta (s. 13) vidia v AI veľký potenciál, ale ešte väčšie riziko.

Pripomína mi to Malého princa, ktorý nechápal, prečo obchodník predáva tabletky proti smädu, vraj sa tak ušetrí 53 minút týždenne. „Každý si s nimi urobí, čo chce...“ povie obchodník. A Malý princ na to: „Keby som ja mal premárniť 53 minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke...“

Rozhodnutia patria do rúk a svedomia človeka. Čo urobíme s  ušetreným časom my? Jeden skvelý tip nájdete na stranách 16 – 17. A prosím vás, modlime sa za Svätého Otca. Modlitba je podľa pápeža Františka dychom duše. Dýchajme zaňho intenzívnejšie