Editoriál

Za prvého pútnika viery osobne považujem Abraháma. Keď počul Boží príkaz: „Odíď“, vydal sa na cestu. Kniha Genezis zdôrazňuje: „Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu“ (Gn 12, 4). V žiadnom veku teda nie je neskoro.

Mala som úžasné stretnutie. Prekvapilo ma to, lebo obvykle sa k dotyčnej osobe nesprávam najlepšie. Často s ňou nemám  trpezlivosť, zhadzujem ju, vyhadzujem jej na oči zlyhania z minulosti, hľadám na nej chyby, málokedy ju pochválim. Na dlhej prechádzke v parku a na cintoríne som sa však rozhodla jednoducho ju počúvať, vnímať, nesúdiť; pochopiť.

Svätý Benedikt z Nursie sa v období rozkladu Rímskej ríše svojím úsilím pričinil o úsvit novej éry v Európe. Medzi ľuďmi, ktorí sa líšili etnikom, jazykom či kultúrou, upevnil duchovnú jednotu. Európania pochopili, že napriek rozdielnostiam tvoria jeden Boží ľud.

Rok čo rok ma neprestávajú fascinovať desaťtisíce Slovákov, ktorí sa so začiatkom prázdnin nevyberú ležať na pláž a plávať v mori, ale obujú si pohodlnú obuv, zbalia najnutnejšie veci vrátane modlitebnej knižky a ruženca a vydajú sa na púť.

„K Bohu jestvuje toľko ciest, koľko je ľudí, lebo v rámci rovnakej viery je cesta každého človeka celkom osobná,“ vyjadril sa raz pápež Benedikt XVI. Milí čitatelia, počas letných mesiacov radi cestujete, putujete na posvätné miesta, ale častejšie si sadnete i k zaujímavej knihe. Všetko sú to spôsoby, akými môžeme objavovať Božiu prítomnosť v našom živote.