Jubilejný sen

Vybraný chlapec, stojac vedľa pápeža Františka, prečítal odkaz v mene mládeže. Zveril sa s veľkým jubilejným snom – aký by to bol krásny dar, keby mocní sveta prešli spolu svätou bránou. „Je to sen, ale my mu veľmi veríme.“

Františka to natoľko zaujalo, že chlapca prerušil a zopakoval túto výzvu – prejsť svätou bránou, myslieť pritom na všetky deti, ktoré sa stali obeťami, a umlčať zbrane. Zdôraznil to aj v kontexte osemdesiatich rokov od oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime.

„Na hrôzu šoa nesmieme nikdy zabudnúť. Opätovne vyzývam všetkých, aby spolupracovali na odstránení pohromy antisemitizmu, ako aj všetkých foriem diskriminácie a náboženského prenasledovania. Budujme spoločne bratskejší a spravodlivejší svet, vychovávajme mladých ľudí, aby mali srdce otvorené pre všetkých, v logike bratstva, odpustenia a mieru.“

Aj nedeľné Lukášovo evanjelium ohlasuje Pánov milostivý rok.

„Je to radostná zvesť pre všetkých a osobitným spôsobom pre chudobných, väzňov, slepých, utláčaných.“ Obyvatelia Nazareta však v Ježišovi nespoznali Mesiáša. My sme postavení pred rovnakú výzvu. „Aj nás oslovuje Ježišova prítomnosť a jeho slová, aj my sme povolaní rozpoznať v ňom Božieho Syna, nášho Spasiteľa.“

Rovnaké je však aj riziko – myslíme si, že ho poznáme. Preto si položme otázku: „Uvedomujeme si, že je nositeľom spásonosnej zvesti, ktorú nám nemôže dať nikto iný? Cítim, že aj ja som nejakým spôsobom chudobný, uväznený, slepý? Vtedy, len vtedy, nastane rok milosti aj pre mňa!“