Boh bude súdiť národy

Tento hlboko zakorenený fenomén dáva pocit istej „nesmrteľnosti“, pretože šnúra života a dejín sa ťahá z minulosti do prítomnosti a budúcnosti. Je to v poriadku, pokiaľ nám tá „naša šnúra“ nedáva zároveň pocit nadradenosti.

Tieto tradície majú často označenie „národné“, a keď v súčasnosti sledujem, akým spôsobom sa nimi ľudia oháňajú, začínam hlbšie chápať aj slová, že Boh bude súdiť národy a potom už „národ proti národu nepozdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju“ (Iz 2, 4).

Ako ľudské spoločnosti si môžeme odovzdávať svoje špecifické tradície (a to aj tie viažuce sa k Cirkvi), ale len pokiaľ nezabúdame na Tradíciu, ktorú sme dostali od Boha: evanjelium. Posolstvo spásy má byť náš životný štýl, inak je každá tradícia nanič a stáva sa súčasťou vojnovej výzbroje.

Tradicionalizmus je dnes preto problematický, lebo tradícia sa používa na odpor proti zmenám, ako keby nové myšlienky mohli rozptýliť alebo odstrániť vzácne prvky Tradície. Keď sa tradícia stáva oporným múrom na obranu vlastnej pozície, potom „izmus“ môže byť aj „schizmus“.

Tradícia je však oveľa viac. Je to neustála prítomnosť morálneho postoja evanjelia skrze Ducha Svätého, ktorý umožňuje kontinuitu hodnôt aj vtedy, keď minulosť ustupuje prítomnosti. Pravdu sme dostali darom, ale nevlastníme ju, Pravda vlastní nás.