Boh v politických kampaniach

Vďaka tomu sme zároveň svedkami banalizácie násilia, ktoré sa stáva bežnou súčasťou našich životov, a v nedávnej pamäti sú, žiaľ, i  atentáty na vysokých politických predstaviteľov na Slovensku a v Amerike. Na emočnú stránku brnká aj časté, mnohokrát účelové dovolávanie sa kresťanských hodnôt či zásahu samotného Boha.

Pokiaľ opomenieme bojovné cyrilo-metodské vystúpenie premiéra Fica na Devíne, za pozornosť stojí, ako sa premietalo v posledných týždňoch vzývanie Boha do americkej prezidentskej kampane.

Asi najsilnejšie zaznela táto metafora po streľbe na Donalda Trumpa v priebehu predvolebného mítingu. Republikánsky vyzývateľ sa po útoku štylizoval ako z Božej milosti neohrozený hrdina. Mnohí z jeho stúpencov sa navyše utvrdili v tom, že je skutočne duchovný prorok. Pritom pred voľbami v roku 2016 sa príliš spirituálne neprejavoval a jeho osobná história i životný štýl neboli úplne v súlade s kresťanskými hodnotami.

Okolo neho sa však zoskupil zbor poradcov, predovšetkým z radov kazateľov, ktorí ho utvrdzovali, že je Bohom vyvolený, aby viedol Spojené štáty. Trump pochopil, že tento segment má významný voličský a podporovateľský potenciál a v minulých rokoch doň sústredil značnú pozornosť.

Rozhodnutie nebies sa však do svojej politickej agendy pokúsil vtiahnuť i úradujúci prezident Joe Biden. V rozhovore pre americkú stanicu ABC News začiatkom júla sa po nepríliš vydarenom výkone v debate s Trumpom, po ktorom to s demokratmi začalo vyzerať bledo, taktiež dovolával Všemohúceho a tvrdil, že by odstúpil z boja iba na jeho pokyn. Biden nakoniec prevzal osobnú politickú zodpovednosť a rozhodol sa boj o pokračovanie v Bielom dome vzdať.

Samozrejme, môžeme sa dohadovať, či už nemal takýto krok urobiť oveľa skôr a aké okolnosti ho k tomu viedli. Opustiť najvyššie mocenské pozície, navyše v pozícii šéfa superveľmoci, nie je určite jednoduché. Z prejavu z Oválnej pracovne však nebolo poznať horkosť, ktorú mohol z predčasného ukončenia svojej cesty za znovuzvolením pociťovať. Jeho štátnické gesto ocenil i Vatikán.

Väčšina z nás má nejakú skúsenosť, keď nám Boh dal znamenie, kam sa vydať na  našich životných cestách. Zdá sa mi však veľmi ošemetné miešať samotného Boha do politických kariet a rozohrávať tak hry o voliča.

V demokratických pomeroch predsa nevolíme mesiáša, ale politických zástupcov, ktorí nemajú sledovať svoje vlastné záujmy a prospech, ale usilovať sa o blaho celej spoločnosti. K tomu môžu Boha prosiť o potrebnú múdrosť aj bez jeho zaťahovania do volebného scenára.