Buďme skutočnými kresťanmi

Vždy, keď mám možnosť byť v tomto kostole, pozerám sa na túto sochu a trochu uvažujem, ako by sa Martin zachoval dnes. V čase, keď presekol svoj plášť, ešte nebol veriaci. Napriek tomu si všimol človeka.

Žobrák pri jeho nohách nebol neviditeľný, nepovšimnutý, ale v Martinových očiach bol viditeľný a mal svoju dôstojnosť. Dôstojnosť človeka, o ktorého je potrebné sa postarať.

A tak si dávam otázku: Čo to znamená dnes? Čo znamená vidieť chudobného, sediaceho v bráne, vylúčeného zo života v komunite?

Keď vidím človeka bez domova, skôr ako mu pomôžem, položím mu k nohám dotazník? Spýtam sa, odkiaľ pochádza, prečo sa dostal do tejto situácie, akého je vierovyznania? Alebo iba jednoducho pomôžem?