Byť ako Jana

Azda by niekto povedal, že vtedy, keď zvládol pôstne predsavzatie alebo zodpovedne pristúpil k sviatosti zmierenia.

Osobne si myslím, že vstupom do Svätého týždňa by som sa ako kresťan mal podobať žene, ktorá sa chystá na pôrod. Vidím tam totiž nádhernú paralelu.

Raz mi rozpovedala svoju skúsenosť žena menom Jana. Keď rodila prvýkrát, syna Samuela, nemala zbalené nič. Prišla do poradne a už tam ostala. Lekár jej povedal, že už je čas.

Manžel musel všetko zbaliť a na x-krát jej to doniesť do pôrodnice. Nebola pripravená.

Presne ako my, keď vieme, že po pôste bude Veľká noc, a predsa zavalených povinnosťami nás ten dátum aj tak prekvapí.

Druhýkrát, keď rodila Sandru, už to bolo lepšie. A predsa Jane ešte mnohé chýbalo a museli jej to iní poprinášať.

To je obdobie, keď sa už azda do toho pôstneho času vložíme, ale je to len také na povrchu, nevstúpime do hĺbky.

Jana je aktuálne opäť v požehnanom stave. Doma má zbalenú tašku do pôrodnice so všetkým, čo bude potrebovať.

A pred pár dňami som jej udelil požehnanie matky pred pôrodom. Túžila, aby celý pôrod a chvíľu narodenia prežívala vo svojom srdci spolu s Bohom.

Už to nie je len o tom, že porodí dieťa. Už je to najmä o vďačnosti a radosti, že Boh jej dal opäť podiel na svojej láske.

A to je to, čo môžeme nazvať „dobre pripravený“ vstúpiť do Svätého týždňa. Skôr než sa začne, mám mať pripravené srdce. Plné vďačnosti a radosti.

Nestačí len vyznať svoje hriechy, lež to milosrdenstvo dopriať aj iným. Lebo len tak sa dá prežiť tajomstvo Ježišovho zmŕtvychvstania plnohodnotne.

JOZEF KOZÁK, KŇAZ KOŠICKEJ ARCIDIECÉZY