Diamant, ktorý v hrude nezhnil

Jankov život bol nesmierne ťažký, zavalený do neba volajúcou nespravodlivosťou, ale aj nádherný, hlboký, zmysluplný, plný lásky ku Kristovi, k misijnej činnosti, hlásaniu evanjelia. Naozaj ako diamant, pri blahorečení vyjadrený tvarom relikviára. Diamant, ktorý v hrude nezhnil.

Bol to muž, ktorý zostal sám sebou. Koľko sa to dnes opakuje?! Koľký dôraz na to kladieme! Buď sám sebou; buď, čím chceš, choď za svojím cieľom. A pritom sme svedkami toho, že sa do týchto fráz stále viac skrýva len obyčajná svojvôľa, svetáctvo či roztopaš. Celkom inak to bolo pri Jankovi.

Zostal sám sebou, zostal misionárom, učeníkom Ježiša Krista, zostal tým, kto vo viere objavil osobnú identitu – to ho stálo slobodu, zdravie aj život. Tento mladý, vyše 190 centimetrov vysoký, sympatický a  talentovaný muž, plný odvahy, ale aj pokory, všetky spomínané obety priniesol.

Nevzdal sa seba, svojej viery, ani svojho sna, za nijakých okolností. Práve toto na mňa „dýchlo“ v okamihu, keď v Šaštíne na pódiu spustili plachtu a  ukázala sa jeho tvár. Mnohým nám po chrbte prešli zimomriavky. V jej výraze bolo všetko. Odhodlanie, rozhodnosť, nezlomnosť. Ale aj skromnosť a nezatajiteľná dobrota srdca.

Prenasledovali ho. Ničili. A po troche zabili. On však nestratil to najdôležitejšie. Život s Bohom. A teraz je pri Bohu. Je v nebi! Toto všetko sa mi spojilo v jedinej sekunde, keď sa pred nami ukázala Jankova fotografia. Nuž, ktovie, kde sú dnes všetci tí, ktorí ho osočovali, týrali, vysmievali sa mu, chceli ho zlomiť. On je v nebi! A my sa môžeme modliť, blahoslavený Ján Havlík, oroduj za nás!

Nedokážem sa vyhnúť myšlienke na to, ako má život tohoto mladého muža ďaleko od súčasných „influencerov“, ktorí nám zaplavujú sociálne siete nabobtnanou banálnosťou, plytkosťou či rovno vulgárnosťou. Domnievame sa, že sloboda, ktorú si môžeme užívať, nám patrí, je samozrejmá, máme na ňu nárok! A podľa toho aj žijeme.

Jediný pohľad do Jankových súdnych spisov však v plnej brutalite ukazuje, kam dokážu zájsť ľudia stavajúci sa na miesto Boha, a koľko nevinnej krvi stála tá naša „samozrejmá“ sloboda. Nie, nechcem horekovať nad tým, že to dnes mnohých nezaujíma. Blahorečenie Janka Havlíka bolo skutočne dôležitou udalosťou, ktorá nás spojila, aby sme zo všetkých kútov Slovenska spoločne na chvíľu pohliadli na život nie podľa sveta, ale podľa Boha.

A povzbudili sa, potešili, aj pospytovali svoje svedomie. Aby sme sa znovu rozhodli nasledovať to, čo je nasledovania skutočne hodné. Vďaka Bratislavskej arcidiecéze, vďaka Misijnej spoločnosti sv. Vincenta, vďaka všetkým, ktorí ste nám to umožnili!