Diskusia o veľkých témach

V médiách zaujali najmä slová nového kardinála Jaimeho Spenglera z Brazílie. Priblížil, že na synode diskutujú o témach ako osobitný obrad pre oblasť Amazónie či kňazské svätenie ženatých mužov.

Obe otázky podľa neho odrážajú širšiu túžbu Cirkvi napĺňať duchovné potreby veriacich. Kardinál Spengler zdôraznil potrebu liturgie, ktorá by odrážala jedinečnú kultúrnu identitu regiónu, a vyjadril svoju osobnú podporu ďalšiemu skúmaniu toho, ako by sa rímsky obrad mohol prispôsobiť miestnym zvykom.

Pri téme svätenia ženatých mužov sa podelil o  svedectvo biskupa zo strednej Brazílie – k  dispozícii má iba jedného kňaza, ktorý slúži oblasti dvakrát väčšej ako Taliansko. Kardinál k tomu poznamenal, že Cirkev musí mať odvahu zvážiť možnosť ordinovania ženatých mužov.

Vyžadovalo by si to ducha veľkorysosti a ochotu prijať nové možnosti, pričom by sme zostali zakorenení v teologických a biblických tradíciách Cirkvi. To sú synodálne výzvy brazílskeho arcibiskupa, ktorého si pápež František vybral za nového kardinála.

Takže sa dá predpokladať, čo Svätý Otec považuje za oblasti, ktorým je potrebné sa venovať. Hlavným motívom synody však nemá byť vyhraňovanie sa v postojoch, ale hľadanie jednoty. A tú podľa pápeža Františka nebudujeme tak, že čakáme, kým sa k nám ostatní pridajú, ale tak, že spoločne smerujeme ku Kristovi.

Otázkou je, aké synodálne výzvy by sme videli v spojitosti s Cirkvou v Európe, špeciálne na Slovensku. Téma nového obradu asi nie je úplne na stole, aj keď snahy o rozširovanie tridentskej liturgie by si zrejme zaslúžili jasný postoj.

Otázka kňazského svätenia ženatých mužov je už aktuálnejšia, keďže úbytok duchovných povolaní na starom kontinente, ale aj u nás je badateľný. Odpoveďou však možno budú misijné povolania z krajín, kde dnes rastie počet nových kňazov a zasvätených.

V istej miere sme toho svedkami už v súčasnosti, keď v slovenských farnostiach vidíme poľských, ale i indických či indonézskych kňazov. V  blízkej budúcnosti to môžu byť aj duchovní z Vietnamu či afrických krajín.

Výzvou pre Cirkev i  spoločnosť v našich končinách je možno väčšia odvaha zastať sa prenasledovaných, či už utekajú pred vojnou, alebo sú obeťou nenávisti, a to bez ohľadu na ich politickú, sexuálnu či náboženskú orientáciu.

Možno je to schopnosť zaujať jasné stanovisko nielen v teologických otázkach, ale i v témach spoločenského diania. Možno je to väčšia otvorenosť na konštruktívny dialóg so sekulárnym svetom, ale i smerom dovnútra Cirkvi.

Existuje veľa ohniviek, ktoré sa už dnes o spomenuté snažia. Synoda o synodalite by im mohla pomôcť, aby spolu roznietili oheň novej evanjelizácie Cirkvi.